Sumy stravného sa zvyšujú, ale na reálne ceny obedov to stále nestačí

Od decembra 2026 sa na Slovensku opäť menia sumy stravného. Minimálna hodnota gastrolístka alebo príspevku na stravovanie vzrastie zo súčasných 6,98 eura na 7,35 eura. Hoci ide o posun smerom nahor, realita v slovenských reštauráciách ukazuje, že od skutočných cien obedov máme stále veľmi ďaleko.

Firmy by pritom nemali s úpravou príspevkov čakať. Keďže sa stravné poskytuje vopred, zamestnávatelia by ho mali zamestnancom zabezpečiť už počas novembra, ideálne spolu s výplatou za október.

Ceny obedov valcujú štatistiky: Priemer prekročil 9,5 eura

Najnovšie dáta z TRC indexu spoločnosti Edenred ukazujú, že priemerné výdavky na obed sa dlhodobo držia vysoko nad zákonnými minimami.

• Celoslovenský priemer sa počas letných mesiacov vyšplhal až na 9,53 eura.
• V jednotlivých regiónoch sú rozdiely výrazné – hranicu 10 eur za obed pokorili v auguste hneď tri regióny: Nitriansky kraj (10,30 €), Košický kraj (10,24 €) a Prešovský kraj (10,13 €).
• Pri pohľade na dlhodobejší priemer za prvých osem mesiacov roka 2026 sa celoslovenská útrata drží na úrovni 9,18 eura.

Zákonné minimum, ktoré bude od decembra na úrovni 7,35 eura, tak reálnu cenu obedov v prevádzkach dlhodobo nepokryje. O to alarmujúcejší je fakt, že toto zákonné minimum poberá až 62 % slovenských zamestnancov (pre porovnanie, v roku 2025 to bolo 53 %). Pre väčšinu pracujúcich sa tak minimálna suma stala stropom, s ktorým musia pri zabezpečovaní obeda vystačiť.

„Jedlo priamo rozhoduje o našom zdraví, vyčerpaní či výkone v práci. Štát spolu so zamestnávateľmi by mali usilovať o to, aby sa pracujúci dokázali plnohodnotne najesť bez toho, aby museli siahať hlboko do vlastného vrecka. Z našich čísel jasne vidieť, že zákonné minimum dnes v mnohých kútoch Slovenska cenu bežného obeda už zďaleka nepokryje,“ upozorňuje Lívia Bachratá, riaditeľka pre Public Affairs v spoločnosti Edenred.

Paradox finančného príspevku: Keď obedová prestávka stráca zmysel

Hoci si zamestnanec môže vybrať medzi gastrokartou/lístkom a finančným príspevkom, debata sa často zužuje na čistú matematiku. Tu sa však ukazuje skrytý paradox: Predstavte si, že vám na účet príde čistý finančný príspevok. V kolobehu bežných výdavkov a platieb za hypotéku či energie tieto peniaze splynú s vašou celkovou mzdou. Keď potom prídete do reštaurácie a máte si zaobstarať plnohodnotný teplý obed, zrazu kalkulujete: „Mám na tento obed, alebo si radšej kúpim niečo lacné a rýchle v obchode, lebo míňam z vlastného?“

Týmto štýlom sa vytráca pôvodná myšlienka a zmysel celého systému stravovania, ktorý vzišiel do praxe takmer po celom svete:

1. Pravidelný teplý obed nie je len benefit k výplate, ale kľúčový prvok ochrany zdravia a psychohygieny zamestnanca.
2. Účelová viazanosť (cez stravovacie karty a gastrolístky) funguje ako psychologická poistka – človek vie, že tieto peniaze sú určené výhradne na jeho jedlo a obedovú prestávku a reálne ho stimuluje sa ísť naobedovať.
3. Ekosystém prepájajúci firmy, zamestnancov, gastro sektor, regulovaných emitentov a štát, zabezpečuje, že ľudia neodchádzajú z práce vyhladovaní a nevypnú sa uprostred dňa. Ak čo i len jeden prvok systému prestane fungovať, kolabuje celý systém a v konečnom dôsledku to negatívne zasiahne práve pracujúcich.

Ak sa stravovanie zredukuje len na sterilný bezúčelový prevod peňazí na účet, celý systém stráca svoju preventívnu a sociálnu funkciu. Obed prestáva byť spoločenskou a regeneračnou prestávkou a mení sa na ďalšiu položku, na ktorej sa dá „ušetriť“.

Picture designed by Magnific.com