Edenred, svetový líder v oblasti zamestnaneckých výhod a profesionálnej mobility, zverejnil výsledky svojho globálneho indexu radosti na pracovisku (Global Workplace Joy Index). Ide o prvú štúdiu, ktorá merala radosť z práce medzi 17.450 zamestnancami a 8920 personalistami (HR manažérmi) v 27 krajinách. S celkovým skóre 57 zo 100 sa Slovensko nachádza v kategórii krajín s „potenciálom pre radosť“, teda pod celosvetovým priemerom (63).
Štúdia spoločnosti Edenred meria, ako zamestnanci prežívajú svoj každodenný pracovný život na základe 10 indikátorov, vrátane hrdosti, zmysluplnosti práce, vzťahov s ostatnými, uznania, angažovanosti, únavy a frustrácií na pracovisku. Odpovede sa premietajú do skóre od 0 do 100, pričom rozlišujú tri úrovne radosti z práce: nízku, strednú a vysokú.
Rebríčku dominujú rozvíjajúce sa trhy
Rebríček odhalil medzi 27 skúmanými krajinami výrazné rozdiely. S priemerným skóre 73 zo 100 sa na čele rebríčka umiestnila India, tesne nasledovaná Mexikom a Peru (72), zatiaľ čo Japonsko skončilo na poslednom mieste (47). Rýchlo rastúce trhy, ako napríklad Latinská Amerika, vo všeobecnosti vykazujú najvyššiu úroveň radosti z práce, zatiaľ čo väčšina európskych krajín sa koncentruje v strede rebríčka.
Slovensko, ktoré sa umiestnilo na 24. mieste (delí sa s Českom), patrí do regiónu strednej a východnej Európy, ktorý dosiahol priemerné skóre 60 bodov.
Štúdia naznačuje, že tieto rozdiely odrážajú ekonomické aj kultúrne faktory. Na rýchlo rastúcich trhoch môžu silný hospodársky rozmach a vyhliadky na sociálny vzostup podporovať väčší optimizmus medzi zamestnancami. Naopak, v niektorých rozvinutejších ekonomikách môžu rastúce životné náklady a vyššie očakávania od zamestnávateľov viac doliehať na to, ako ľudia vnímajú svoju prácu.
Ukázalo sa, že demografické faktory, ako vek a pohlavie, ale aj veľkosť spoločnosti, nemali na výsledky výrazný vplyv. Podstatné rozdiely sa však na niektorých trhoch ukázali medzi pracovníkmi v kanceláriách a pracovníkmi v prvej línii (v teréne/výrobe). Napríklad v Brazílii dosahujú kancelárski zamestnanci o 8 bodov vyššie skóre ako pracovníci v prvej línii.
Radosť z práce, udržanie si zamestnancov a ich motivácia idú ruka v ruke
V globálnom meradle 94 percent zamestnancov s vysokou radosťou z práce očakáva, že bude pre svojho súčasného zamestnávateľa pracovať aj o rok. Naopak, medzi zamestnancami s nízkou radosťou to očakáva len 63 percent z nich. Podobne, 73 percent zamestnancov s vysokou radosťou uvádza, že sú produktívnejší ako pred rokom, v porovnaní s 27 percentami zamestnancov s nízkou radosťou.
Hoci tieto zistenia nepreukazujú priamu príčinnú súvislosť, ukazujú, že radosť z práce úzko súvisí s dvoma hlavnými podnikateľskými výzvami: udržaním si zamestnancov a vytváraním podmienok pre udržateľný výkon.
Finančné dôsledky môžu byť značné: poradenská spoločnosť Gallup odhaduje, že neangažovaní zamestnanci stoja globálnu ekonomiku približne 8,8 až 10 biliónov dolárov ročne na stratenej produktivite. Nahradenie jediného radového zamestnanca stojí podľa meraní SHRM (Spoločnosť pre riadenie ľudských zdrojov) v priemere 4 700 až 5 500 dolárov. Aj mierne zlepšenie v udržaní si zamestnancov tak môže firme ušetriť značné náklady na nábor.
Uznanie a zamestnanecké výhody: konkrétne páky, ktoré zostávajú nevyužité
Štúdia tiež ukazuje, že radosť z práce dotvárajú veľmi praktické kroky, ktoré môžu firmy a manažéri robiť každý deň. Zamestnanci, ktorí v predchádzajúcom mesiaci dostali od svojho manažéra aspoň jednu formu uznania alebo ocenenia, uvádzajú s vyššou pravdepodobnosťou, že v spoločnosti zostanú (+13 bodov) a že sú produktívnejší (+23 bodov) v porovnaní s tými, ktorým zamestnávateľ nepoďakoval alebo ich nepochválil.
Na Slovensku sa 46 percent zamestnancov domnieva, že od svojho manažéra dostáva dostatočne pravidelnú a kvalitnú spätnú väzbu, zatiaľ čo až 64 percent slovenských HR manažérov verí, že ich organizácia dosahuje v tejto oblasti dobré výsledky.
Zamestnanecké benefity sú ďalšou strategickou pákou. Zamestnanci s vysokou radosťou dostávajú v priemere päť zamestnaneckých benefitov, zatiaľ čo tí s nízkou radosťou len tri. Okrem toho, hoci je plat najdôležitejším faktorom pri výbere nového zamestnania (rozhodujúci pre 59 percent zamestnancov), balík zamestnaneckých benefitov sa umiestňuje na druhom mieste (31 percent), pred možnosťami kariérneho rozvoja (26 percent).
HR tímy môžu byť príliš optimistické... Alebo príliš odtrhnuté od reality
Rozdiel pozorovaný v kultúre spätnej väzby na Slovensku odráža širší trend zdôraznený v štúdii: HR manažéri často vnímajú zamestnaneckú skúsenosť pozitívnejšie než samotní zamestnanci.
V priemere dopytovaní HR manažéri preceňujú úroveň radosti svojich zamestnancov približne o 10 percent. Rovnaký vzorec možno pozorovať naprieč všetkými skúmanými indikátormi. Dve tretiny HR manažérov celosvetovo sa domnievajú, že ich zamestnanci sú angažovanejší než pred rokom, kým sotva jedna tretina samotných zamestnancov tvrdí, že to tak je.
Na Slovensku je tento rozpor nasledovný: len 35 percent zamestnancov uvádza, že sa cíti angažovanejšie ako minulý rok, zatiaľ čo až 51 percent HR manažérov verí, že angažovanosť v ich organizácii za rovnaké obdobie vzrástla.
Tento rozdiel sa rozširuje aj na to, ako zamestnanci šíria dobré meno firmy (employee advocacy). Na otázku, ako pravdepodobne by odporučili svoju organizáciu ako dobré miesto na prácu, dávajú slovenskí zamestnanci priemerné hodnotenie 6,0 z 10, v porovnaní s 7,9 medzi slovenskými HR manažérmi. Tento rozdiel 1,9 bodu predstavuje najväčšiu priepasť zo všetkých 27 krajín štúdie. Ochota zamestnancov odporučiť svojho zamestnávateľa je pritom dôležitým signálom atraktivity firmy a jej schopnosti premeniť aktuálnych zamestnancov na ambasádorov pre potenciálnych nováčikov.
V širšom kontexte sa priority spoločností nie vždy zhodujú s očakávaniami zamestnancov. HR manažéri radia rozvoj a vzdelávanie zamestnancov (33 percent), blahobyt/wellbeing (26 percent) a zavádzanie AI (26 percent) medzi svoje hlavné priority pre nadchádzajúci rok. Na druhej strane zamestnanci uvádzajú ako faktory najviac prispievajúce k ich produktivite pútavú prácu (23 percent), viditeľný dopad svojej práce (23 percent) a vzťahy s kolegami (22 percent).
Umelá inteligencia je celkovo súčasťou priorít HR tímov, pričom celosvetovo 33 percent zamestnancov uvádza, že používa nástroje AI schválené ich organizáciou aspoň raz týždenne.
KONTAKT
Lívia Bachratá
Public Affairs Director
Tel. +421 907 440 532
livia.bachrata@edenred.com
