V Edenred dlhodobo sledujeme vývoj v oblasti zamestnaneckého stravovania prostredníctvom nášho TRC indexu. Dáta za posledné roky ukazujú jednoznačný trend – rastie podiel zamestnancov, ktorí dostávajú stravné na úrovni zákonného minima. Ponúkame riešenie, ktoré zvýši kúpyschopnosť zamestnancov a zamestnávateľov nebude stáť extra náklady navyše.
Aktuálne dostáva minimálny príspevok na stravovanie približne 62 percent zamestnancov, pričom ešte v roku 2022 to bola polovica pracovníkov. V nasledujúcich rokoch ich podiel postupne rástol a aj napriek miernemu zlepšeniu zostáva väčšina zamestnancov na spodnej hranici príspevku. Tento vývoj sa priamo premieta do ich reálnej kúpyschopnosti v oblasti stravovania.
Cena obeda rastie rýchlejšie ako stravné
Priemerná cena obeda sa podľa našich dát na konci roka 2025 pohybovala na úrovni 8,74 eura. V jednotlivých regiónoch sa pritom líši – od približne siedmich eur v Trenčianskom kraji až po takmer 9,71 eura v Košickom kraji.
Zákonné rozpätie stravného je dnes nastavené od 6,98 eura do 9,30 eura, no väčšina zamestnancov sa pohybuje na jeho spodnej hranici. V praxi to znamená, že stravné často nepokrýva plnú cenu obeda a zamestnanci si na jedlo pravidelne doplácajú. Rozdiel medzi tým, čo dostanú, a tým, čo reálne zaplatia, sa tak postupne prehlbuje.
Vyššie stravné je skôr výnimkou
Rozloženie výšky stravného ukazuje, že vyššie príspevky sú stále menej rozšírené. Stravné v rozmedzí od osem do deväť eur poberá približne pätina zamestnancov a príspevok nad deväť eur dostáva len menšia časť ľudí. Maximálnu zákonnú hodnotu stravného poberá necelých desať percent zamestnancov.
Stravné ako nástroj, ktorý má väčší potenciál
Stravné vnímame ako viac než len zákonnú povinnosť. Ide o nástroj, ktorý má reálny dopad na každodenný život zamestnancov aj fungovanie firiem. Ak je poskytované prostredníctvom stravovacích kariet alebo lístkov, zostáva účelovo viazané na stravovanie, čím podporuje nielen zamestnancov, ale aj reštaurácie a potravinový sektor.
Zároveň ide o benefit, ktorý je pri splnení zákonných podmienok daňovo zvýhodnený a pre zamestnávateľov predstavuje uznateľný náklad. Napriek tomu zostáva jeho potenciál v praxi často nevyužitý.
Tlak na rozpočty mení správanie firiem
Súčasný stav ekonomiky aj legislatívy prináša zvýšený tlak na rozpočty firiem, čo sa prirodzene premieta aj do oblasti benefitov. Rozumieme, že zamestnávatelia hľadajú spôsoby, ako optimalizovať náklady, zatiaľ čo zamestnanci čelia rastúcim cenám.
„Strava a jej kvalita má na výkon, ale aj zdravie a celkovú kondíciu zamestnancov výrazný vplyv. Preto má zmysel hľadať spôsoby, ako zvyšovať kúpyschopnosť zamestnancov a zároveň nezvyšovať finančné zaťaženie zamestnávateľov,“ hovorí Lívia Bachratá, riaditeľka pre Public Affairs v spoločnosti Edenred.
Mechanizmus nestíha reagovať na realitu
Minimálne stravné sa na Slovensku upravuje podľa zákonom stanoveného mechanizmu, ktorý vychádza z rastu cien jedál a nealkoholických nápojov. Ak kumulatívny rast dosiahne stanovenú hranicu, pristupuje sa k úprave sadzieb. Tento systém však reaguje s určitým oneskorením, čo znamená, že ceny v gastre môžu rásť rýchlejšie než samotné stravné. Práve tento nesúlad je jedným z dôvodov, prečo sa rozdiel medzi príspevkom a reálnymi nákladmi postupne zväčšuje.
Priestor na efektívnejšie nastavenie benefitov
Z našich aktuálnych dát vyplýva, že medzi výškou stravného a cenou obeda existuje dlhodobo rozdiel. Vnímame preto priestor na efektívnejšie nastavenie benefitov, ktoré dokážu lepšie reflektovať reálnu situáciu. Stravné môže byť funkčným nástrojom, ktorý podporuje dostupnosť kvalitného stravovania, zvyšuje spokojnosť zamestnancov a zároveň zostáva finančne efektívny pre zamestnávateľov.
Práve v tomto kontexte má podľa nás význam vnímať ho ako súčasť širšej stratégie starostlivosti o zamestnancov, nie len ako formálnu povinnosť.
