Priemerná útrata za obed sa podľa Edenred TRC indexu vyšplhala za prvý kvartál 2025 už na 8,39 eura. V niektorých regiónoch, ako Košický, Nitriansky či Žilinský kraj, však na plnohodnotný obed zamestnancom nestačí ani maximálny možný príspevok na stravu. Pritom len každý desiaty zamestnanec (11,2 percenta) má to šťastie, že mu zamestnávateľ poskytuje maximálnu hodnotu stravného – 8,80 eura.
A ďalších 21,1 percenta ľudí je niekde medzi. Skoro štvrtina však ani nevie, akú hodnotu stravného dostáva.
Obed za 9 eur je pre mnohých už príliš
Kým ceny obedov rastú, príspevky na stravu zostávajú pre mnohých zamestnancov na minime. „Stravné by malo reflektovať reálne ceny a umožniť zamestnancom najesť sa dôstojne, plnohodnotne a zdravo. To je jeho cieľom,“ upozornila Lívia Bachratá, riaditeľka pre Public Affairs v spoločnosti Edenred.
Až 47,6 percent opýtaných v prieskume, ktorého sa zúčastnilo 1 180 kmeňových zamestnancov inštitúcií a firiem, označilo hranicu 9 eur ako maximum, ktoré sú ochotní za obed pravidelne platiť. Tretina respondentov (32,4 percenta) ešte znesie 11 eur, suma 13 eur a viac už predstavuje problém pre takmer 13 percent ľudí.
„Ak takmer polovica ľudí považuje hranicu deviatich eur za maximum, ktoré sú ochotní za obed zaplatiť, a ceny už túto hranicu prekračujú, je zrejmé, že súčasný systém príspevkov potrebuje prehodnotenie,“ skonštatovala L. Bachratá.
Leto a jedlo
Okrem cien sú prekážkou pravidelného a plnohodnotného stravovania sa zamestnancov aj ďalšie faktory. Viac ako 44 percent opýtaných priznalo, že si obed v reštaurácii často nedopraje práve kvôli cenám. Nasleduje preferencia vlastného jedla (37,2 percenta), nedostatok času (30,5 percenta), obmedzená ponuka gastroprevádzok (28,4 percenta) či nevhodná ponuka jedál (20,9 percenta).
Aj počas horúcich dní zostávajú Slováci verní tradičnému menu. Viac ako polovica opýtaných (51 percent) návyky nemení a preferuje teplé obedy s polievkou a mäsom. Ľahké letné jedlá volí 39 percent a grilované špeciality alebo streetfood si dopraje len 8 percent zamestnancov.
Stravné nie je luxus
Z prieskumu jasne vyplýva, že zamestnanci očakávajú od stravného viac, než len formálnu povinnosť. „Stravné nie je luxus, ale základný benefit, ktorý by mal zohľadňovať realitu cien v jednotlivých regiónoch,“ odporúča L. Bachratá. „Ak chceme hovoriť o skutočných benefitoch pre zamestnancov, nestačí splniť legislatívne minimum. Príspevok na stravovanie môže byť nástrojom na zvyšovanie spokojnosti, lojality a produktivity ľudí. No len vtedy, ak reflektuje realitu, v ktorej zamestnanci žijú.“
Zamestnávatelia by preto mali prehodnotiť svoj prístup – nielen kvôli číslam, ale kvôli svojim ľuďom. Pretože dôstojný obed nie je výsada. Je to štandard, ktorý by mal byť samozrejmosťou.
