Prvý pracovný týždeň po návrate z dovolenky býva paradoxne jedným z najnáročnejších období roka. Človek príde oddýchnutý, s čistou hlavou a novou energiou a začne zdolávať preplnenú e-mailovú schránku, požiadavky od kolegov, porady. S pocitom, že čo najskôr musí dobehnúť všetko, čo počas jeho neprítomnosti vzniklo. Na konci dňa je bez nálady, motivácie aj výkonnosti. Psychológovia označujú tento fenomén post-vacation blues.
Dobrá správa je, že po návrate z dovolenky k nemu nemusí automaticky dôjsť. O tom, či si zamestnanec pozitívne účinky dovolenky udrží ešte niekoľko týždňov a pretaví ich aj do pracovného výkonu, alebo ich stratí už počas prvých dní, rozhoduje spôsob, akým sa vráti do práce. Práve tu zohrávajú dôležitú úlohu manažéri, HR oddelenia aj celková firemná kultúra.
Prvý deň nemusí byť maratón
Mnoho zamestnancov prichádza po dovolenke s pocitom, že musia okamžite podať stopercentný výkon a všetko dobehnúť. Veď sú oddýchnutí, zregenerovaní. Tento tlak si často vytvárajú sami alebo ho nevedomky podporuje pracovné prostredie. Výsledkom býva stres, únava a rýchle vyčerpanie, ktoré dokáže vymazať pozitívny efekt oddychu za jeden či dva dni.
Oveľa lepšie funguje postupný návrat do pracovného režimu. Niektoré firmy preto zavádzajú princíp „No-meeting Monday", teda prvý deň po návrate z dovolenky bez porád. Zamestnanec tak dostane priestor prejsť si e-maily, zorientovať sa v dianí a naplánovať si ďalšie dni bez neustáleho prerušovania.
Ak takýto systém vo firme neexistuje, podobný efekt môže priniesť aj jednoduché pravidlo – prvé hodiny po návrate nechať zamestnanca pracovať bez zbytočných stretnutí a urgentných požiadaviek.
Prioritizácia namiesto hasenia všetkého naraz
Určite neplatí, že všetky úlohy majú rovnakú prioritu. A to ani v situácii, keď sa počas neprítomnosti zamestnanca nahromadilo mnoho úloh, mailov, odkazov a výziev.
Po návrate z dovolenky je veľmi dôležité rozdeliť si úlohy podľa dôležitosti. Manažér by mal spolu so zamestnancom určiť, ktoré veci skutočne neznesú odklad, ktoré môžu počkať a čo už počas jeho neprítomnosti vyriešil tím.
Takýto krátky „landing briefing" zaberie len niekoľko minút, no výrazne znižuje chaos aj frustráciu. Zamestnanec presne vie, kde začať, namiesto toho, aby skákal z jednej úlohy do druhej.
Výkon potrebuje rozbeh
Od športovcov nikto neočakáva, že po dvojtýždňovej prestávke zabehnú osobný rekord hneď na prvom tréningu. Tak prečo to v práci očakávame? Aj mozog potrebuje čas na opätovné prepnutie do režimu sústredenia. Odborníci preto odporúčajú tzv. jemný ramp-up, teda postupné zvyšovanie pracovného zaťaženia počas prvých dní.
To neznamená nižšiu produktivitu. Práve naopak. Zamestnanec, ktorý sa dostane späť do pracovného rytmu postupne, robí menej chýb, lepšie sa sústredí a dlhodobo podáva stabilnejší výkon ako človek, ktorý sa od prvého dňa ocitne pod enormným tlakom.
Firemná kultúra, ktorá rešpektuje prirodzenú adaptáciu po dovolenke, neprináša výhody len jednotlivcom. Znižuje riziko vyhorenia, podporuje angažovanosť a pomáha budovať prostredie, v ktorom ľudia zostávajú motivovaní aj počas náročnejších období.
Kedy sa končí regenerácia?
Ak je jediným obdobím oddychu v roku letná dovolenka, energia vydrží len veľmi krátko. Dlhodobú spokojnosť zamestnancov vytvára až priebežná regenerácia počas celého roka.
Preto čoraz viac zamestnávateľov rozširuje benefity aj o podporu duševného zdravia, športových aktivít, kultúry či wellness. Zamestnanci tak nemusia čakať na ďalšie leto, aby si dobili energiu.
„Letná dovolenka nemá byť jediný čas na regeneráciu v roku. Cieľom je udržať si energiu aj po návrate. Práve preto majú význam benefity, ktoré zamestnancom umožňujú si dopriať oddych, šport, kultúrne zážitky či wellness počas celého roka. Takéto malé prestávky pomáhajú predchádzať vyčerpaniu a podporujú dlhodobú spokojnosť aj pracovnú motiváciu,“ hovorí Lívia Bachratá, riaditeľka pre Public Affairs v spoločnosti Edenred.
Benefity, ktoré pomáhajú aj po lete
Firemné benefity sú nástrojom, ktorý pomáha zamestnancom zvládať stres, udržiavať rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a pravidelne regenerovať.
Návšteva wellness centra po náročnom týždni, permanentka na cvičenie, kultúrne podujatie alebo víkendový pobyt dokážu fungovať ako priebežné „dobíjanie batérií“. Malé prestávky pomáhajú predchádzať tomu, aby sa únava kumulovala až do ďalšej dovolenky.
Aj preto je dnes už HR oddeleniam jasné, že kvalitný benefit nie je len finančný príspevok. Pre zamestnanca je to možnosť dopriať si oddych alebo inú formu regenerácie vtedy, keď ho skutočne potrebuje.
Návrat, ktorý nezmaže leto
Dovolenka nemá byť odmenou za vyčerpanie ani jedinou príležitosťou na oddych. Ak sa zamestnanec vracia do prostredia, ktoré mu umožní postupne sa zorientovať, nastaviť priority a nadviazať na pracovné tempo bez zbytočného tlaku, pozitívny efekt voľna vydrží podstatne dlhšie.
Pre firmy je to pritom jedna z najjednoduchších investícií do spokojnosti ľudí. Stačí niekoľko drobných zmien v organizácii práce a podpora pravidelnej regenerácie počas celého roka. Výsledkom nie je len lepšia nálada po návrate z dovolenky, ale aj vyššia motivácia, menšie riziko vyhorenia a výkon, ktorý sa dá udržať dlhodobo.
Picture designed by Magnific.com
