Obed by nemal byť rýchlou pauzou medzi mítingmi alebo povinným zastavením sa počas pracovného dňa. Obed a najmä obsah taniera totiž rozhoduje o tom, či sa poobede ešte vieme sústrediť, alebo len počítame minúty do konca pracovnej doby. Cena obeda je zároveň položka, ktorú v rodinnom aj firemnom rozpočte cítiť čoraz výraznejšie.
Tvrdé čísla za rok 2025 to potvrdzujú. Podľa celoročných dát Edenred TRC indexu zaplatili Slováci za obedy opäť viac než rok predtým. Priemerná útrata za jedlo, občerstvenie alebo kávu platenú stravovacou kartou sa vyšplhala na 8,74 eura, čo predstavuje medziročný nárast o 5,3 percenta.
A hoci sa to môže zdať len ako niekoľko desiatok centov, v skutočnosti ide o zdraženie, ktoré sa pri každodennom stravovaní sčíta a už to nie je „iba pár centov“.
Regionálne rozdiely
Podobne ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2025 platilo, že ceny obedov sú naprieč regiónmi rozdielne. Najhlbšie do peňaženky museli siahnuť obyvatelia Košického kraja, kde priemerná útrata dosiahla 9,71 eura. Nasledovali Nitriansky kraj s priemerom 9,47 eura a Žilinský kraj, kde sa obedy pohybovali okolo 9,06 eura.
Na opačnom konci rebríčka ostal Trenčiansky kraj s priemerom 6,99 eura, no ani tam už nejde o sumu, ktorú by sme mohli označiť za vyslovene „ľudovú“. Navyše, minimálna hodnota stravného platná od decembra 2025 na úrovni 6,98 eura by bez doplatku nestačila na obed v žiadnom kraji.
„Optimálna výška stravného je 9,30 eura. Iba zamestnávatelia, ktorí prispievajú zamestnancom na stravu touto sumou, dokážu zabezpečiť, že sa ich ľudia stravujú plnohodnotne, čo má priamy vplyv na ich zdravie aj pracovný výkon,“ upozorňuje Lívia Bachratá, riaditeľka pre Public Affairs v Edenred.
Zaujímavosťou roka 2025 bol aj vývoj medzi jednotlivými regiónmi. Kým vo väčšine krajov ceny medziročne rástli, Trnavský kraj zaznamenal pokles až o 87 centov. Naopak, najvýraznejší nárast bol v Prešovskom a Bratislavskom kraji, kde si ľudia priplatili viac ako 60 centov za obed.
Najdrahší bol december
Ak sa na ceny obedov pozrieme cez jednotlivé mesiace, uvidíme jasný vzorec. Najvyššie útraty boli v decembri, keď sa celoslovenský priemer vyšplhal na 9,48 eura za obed. Nasledovali august (9,17 eura) a júl (9,09 eura) – teda obdobia, ktoré sú typickým mixom dovolenkových cien, vyšších nákladov v gastre a sezónnych výkyvov.
Práve v týchto mesiacoch sa v Košickom a Nitrianskom kraji objavili aj účty presahujúce 10 eur.
Naopak, najlacnejším mesiacom bol február, keď sa priemerná útrata na Slovensku ustálila na 8,29 eura. Aj to je však suma, ktorá by bola pred pandémiou považovaná za nadštandard.
Zmena obedových zvykov
Keď sa na vývoj cien pozrieme v dlhšom časovom horizonte, čísla hovoria ešte jasnejšie. Za posledných šesť rokov, teda od roku 2020 do roku 2025, vzrástli platby za obedy o takmer 34 percent. V porovnaní s posledným predpandemickým rokom 2019 je nárast dokonca viac než 52 percent.
Inými slovami, obed, ktorý nás kedysi vyšiel na necelých šesť eur, dnes bežne atakuje hranicu deviatich. A hoci sa tempo zdražovania môže z roka na rok mierne líšiť, trend je dlhodobo jednoznačný.
„Náklady na život, stravu nevynímajúc, na Slovensku kontinuálne rastú, a to aj napriek občasným sezónnym výkyvom. Zamestnávatelia musia na túto realitu reagovať, aj keď chápeme, že je to pre nich finančne náročné,“ dodáva L. Bachratá.
Starostlivosť o zamestnancov
Práve stravovanie je jedným z benefitov, na ktorom zamestnanci veľmi rýchlo pocítia, či sa o nich firma reálne stará, alebo ide len o povinnú položku v rozpočte. Dostatočný príspevok na obed totiž neznamená len „menej peňazí z vlastného vrecka“, ale aj možnosť vybrať si kvalitnejšie jedlo a stravovať sa pravidelne.
Z dlhodobého pohľadu sa to firmám vracia. Zamestnanci, ktorí majú zabezpečené plnohodnotné stravovanie, sú spokojnejší, lojálnejší a menej náchylní na výpadky výkonu spôsobené únavou či nesústredenosťou. Obed tak sa tak stal reálnou súčasťou starostlivosti o zdravie a pracovnú pohodu.
Rok 2025 opäť ukázal, že ceny obedov sa nebudú vracať späť. O to dôležitejšie bude hľadať riešenia, ktoré pomôžu zamestnancom zvládať rastúce náklady bez toho, aby utrpela kvalita ich života. A práve tu majú zamestnávatelia v rukách silný nástroj – nastaviť benefity tak, aby dávali zmysel v realite dnešných cien, nie v spomienkach na minulé roky.
