Koľko dnes zaplatíme za obed? Odpoveď závisí od toho, kde si sadneme za stôl. Hoci sa ceny po mesiacoch zdražovania na konci prvého polroka konečne trochu stabilizovali, medzi jednotlivými regiónmi Slovenska stále existujú výrazné rozdiely. Kým niekde sa priemerná útrata blíži k desiatim eurám, inde sa za obed stále zmestíme hlboko pod osem eur.
Pozreli sme sa na najnovšie údaje Edenred TRC indexu, ktorý sleduje reálne platby zamestnancov za jedlo, občerstvenie či kávu platené stravovacou kartou. Priemerná útrata na Slovensku sa na konci júna ustálila na 9,10 eura. Po jarnom raste je to prvý náznak, že rast cien sa na chvíľu zastabilizoval.
Kde si za obed priplatíme najviac?
Na čele rebríčka sa tentoraz ocitol Nitriansky kraj. Priemerná útrata tu dosiahla 9,87 eura, len o pár centov menej platia ľudia v Košickom kraji. Nad hranicou deviatich eur sa pohybujú aj Prešovský, Bratislavský, Banskobystrický a Žilinský kraj.
Úplne iný obraz ponúka Trenčiansky kraj. Priemerná útrata za obed tu predstavuje 7,16 eura, čo je o 2,5 eura menej ako v najdrahšom regióne Slovenska.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide len o niekoľko desiatok centov. Ak si však obed kupujeme každý pracovný deň, rozdiely medzi regiónmi výrazne prejavia nielen v rámci celého roka, ale aj mesiaca.
Leto býva tradične drahšie
Stabilizácia cien ešte neznamená, že máme zdražovanie za sebou. Skúsenosti z predchádzajúcich rokov ukazujú, že letné mesiace bývajú pre gastronómiu špecifické. Viac cestujeme, častejšie obedujeme na dovolenkách alebo v turistických lokalitách a prevádzky reagujú na vyšší dopyt.
„Hoci sa platby za obedy na konci prvého polroka stabilizovali, počas letných mesiacov tradične očakávame ich mierny rast. Počas dovoleniek sú ľudia ochotnejší dopriať si kvalitnejšie jedlo a prevádzky zároveň reagujú na sezónny dopyt úpravou cien. Práve leto preto býva obdobím, keď priemerné útraty za stravovanie opäť rastú,“ hovorí Lívia Bachratá, riaditeľka pre Public Affairs spoločnosti Edenred.
Nie všade rástli ceny rovnakým tempom
Keď sme porovnali údaje s rovnakým obdobím minulého roka, ukázalo sa, že zdražovanie malo v jednotlivých krajoch odlišnú dynamiku.
Najvýraznejší medziročný nárast zaznamenal Bratislavský kraj, kde priemerná útrata stúpla o 85 centov. Nasleduje Nitriansky kraj s nárastom o 60 centov. Naopak, Košický a Trnavský kraj patrili medzi regióny, kde sa ceny menili len minimálne.
Aj tieto čísla ukazujú, že pri pohľade na ceny obedov nestačí sledovať len celoslovenský priemer. Každý región má vlastný vývoj, ktorý ovplyvňuje konkurencia medzi prevádzkami, lokálny dopyt aj ekonomická situácia.
Príspevok na obed čoraz častejšie nestačí
Z pohľadu zamestnancov je však dôležitá jedna vec: Hoci sa tempo zdražovania spomalilo, priemerné ceny obedov sa už dlhší čas vzďaľujú od zákonného minimálneho príspevku na stravovanie. V praxi to znamená, že ľudia si čoraz viac za obed pravidelne doplácajú z vlastného vrecka.
„Aj keď tempo rastu cien obedov akruálne nie je také dynamické ako v predchádzajúcich rokoch, priemerné útraty sa dlhodobo vzďaľujú od zákonného minima príspevku na stravovanie. Pre väčšinu zamestnancov to znamená, že si za obed musia pravidelne doplácať z vlastných peňazí. Ak chceme podporovať zdravé stravovanie aj spokojnosť ľudí v práci, výška príspevku by mala čo najviac reflektovať reálne ceny obedov v jednotlivých regiónoch,“ dodáva L. Bachratá.
Aj keď sa rast cien na chvíľu spomalil, obed zostáva položkou, na ktorej každý pracovný deň pociťujeme vplyv inflácie. Preto bude zaujímavé sledovať, či sa pokojnejší vývoj udrží aj počas leta, alebo priemerné útraty opäť vystrelia smerom nahor.
