Firmy investujú do benefitov pre zamestnancov, lebo ich chcú motivovať, podporiť ich zdravie a uľahčiť každodenný život. Napriek tomu sa HR tímy často stretávajú s rovnakým scenárom: benefity sú k dispozícii, ale zamestnanci ich využívajú málo, prípadne vôbec.
Na prvý pohľad to vyzerá ako nezáujem zo strany zamestnancov. V skutočnosti však ide veľmi často o problém komunikácie. Nie zlej vôle, ale zlého tlmočenia zámerov oddelenia ľudských zdrojov do jazyka každodenného života zamestnanca.
„Benefity majú zmysel len vtedy, keď im zamestnanci rozumejú a vedia si ich využívanie zaradiť do bežné života. Ak zostanú len informáciou v e-maile alebo v smernici, ich efekt je minimálny,“ upozorňuje Lívia Bachratá, riaditeľka pre Public Affairs v Edenred.
Častá chyba: O benefitoch bolo informované. Bodka
V praxi sa často stáva, že HR oddelenie pošle e-mail takéhoto znenia: „Od 1. februára majú zamestnanci k dispozícii nové benefity.“ Nasleduje vymenovanie názvov benefitov. Niekedy sa benefity mihnú aj v prezentácii pri onboardingu. A tým sa komunikácia končí.
Formálne je všetko v poriadku. Prakticky však zamestnanci často netušia, čo s benefitmi môžu robiť, kde ich použiť a prečo by ich mali riešiť práve teraz.
Výsledok? Benefity zostávajú nevyužité, HR má pocit, že program nefunguje a zamestnanci ho nevnímajú ako niečo, čo im reálne pomáha.
„Zamestnanci nepotrebujú zoznam benefitov. Potrebujú pochopiť, čo im benefit prináša, či je to obed, nákup potravín, oddych alebo starostlivosť o seba,“ vysvetľuje L. Bachratá.
Odporúča preto ukázať benefity a ich využitie na konkrétnych situáciách každodenného života. Aby si ich využitie zamestnanci vedeli predstaviť v rámci svojho programu dňa v zamestnaní alebo mimo neho. Až vtedy sa z benefitu stáva reálna pomoc.
Treba o nich hovoriť často
Ďalšou častou chybou, v dôsledku ktorej zostávajú benefity málo využívané, je frekvencia komunikácie. Ak sa o nich hovorí raz, pri ich zavedení, alebo keď sa aktualizuje balík benefitov, je to žalostne málo. Pretože život ide rýchlo a zamestnanci zabúdajú.
„Ak benefity nie sú súčasťou priebežnej internej komunikácie, rýchlo vypadnú z povedomia. A zamestnanci ich potom využívajú len minimálne, čo je škoda pre obe strany,“ pokračuje L. Bachratá.
Oveľa lepšie fungujú pravidelné, nevtieravé pripomienky formou krátkych tipov a sezónnych odporúčaní. Netreba na to žiadne veľké kampane, ale pravidelnú a ľudskú komunikáciu.
Napríklad vo februári wellbeing, na jar pohyb a zdravie, pred Vianocami pomoc s vyššími výdavkami. Benefity tak zostávajú „na očiach“ a zároveň prirodzene zapadnú do života zamestnancov.
Zrozumiteľný jazyk
Texty o benefitoch často znejú ako smernica. Veľa pojmov, veľa pravidiel, ale málo dôvodov, prečo by to malo zamestnancov zaujímať. Tí potom vnímajú benefity ako niečo formálne, vzdialené a komplikované. Nie ako niečo, čo im má zjednodušiť život. „Ak hovoríme o benefitoch len jazykom nárokov a pravidiel, zamestnanci si k nim nevytvoria vzťah. Oveľa dôležitejšie je hovoriť o výhodách a reálnom prínose,“ hovorí L. Bachratá.
Rozdiel je často len vo formulácii. Menej úradného tónu, viac praktických príkladov využitia benefitov.
Nie jeden mail všetkým
Poslať všetkým zamestnancom rovnaký mail s informáciami o benefitoch je síce jednoduché, ale neúčinné. Pretože nielen iný pracovný režim, ale aj iné potreby má administratívny pracovník a iné zas operátor výroby. Rovnako platí, že to, čo ocení single človek, bude rodič vnímať úplne inak. „Rovnaký benefit môže mať pre rôznych ľudí úplne inú hodnotu. Ak to HR dokáže zohľadniť v komunikácii, benefity začnú fungovať oveľa lepšie,“ dopĺňa L. Bachratá.
Nejde pritom o generovanie rozdielnych benefitov pre rozdielne skupiny ľudí, ale o iný spôsob ich využitia.
Benefity majú byť o porozumení
Firmy, ktoré investujú do benefitov, sa chcú o zamestnancov starať. Ale samé o sebe nestačia. O ich úspechu rozhoduje to, ako dobre im zamestnanci rozumejú a ako často si na ne spomenú.
„Benefity začnú fungovať, keď sa stanú prirodzenou súčasťou života zamestnancov. A to sa dá dosiahnuť len vtedy, keď o nich hovoríme zrozumiteľne, pravidelne a ľudsky,“ uzatvára L. Bachratá.
