Chrípková sezóna pomaly poľavuje a firmy prvýkrát reálne pocítia nové pravidlá PN v praxi. Pretože po zmene zákona choroba nie je iba otázkou toho, kto zastúpi absentujúceho kolegu. Je to kombinácia vyšších nákladov, tlaku na tím a väčšej potreby plánovania.
Zdravie zamestnancov sa definitívne stalo ekonomickou premennou, ktorá by mala byť zohľadňovaná v riadení firmy. Po novom platí, že Sociálna poisťovňa vypláca nemocenskú dávku až od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Prvých 14 dní tak plne znáša zamestnávateľ.
V každodennom živote firiem to znamená, že práve krátkodobé PN sú zásadne vyšším priamym nákladom. Ak má firma desiatky alebo stovky zamestnancov, každá sezónna vlna ochorení sa citeľne premietne do nákladov na ľudské zdroje.
PN a OČR ako test odolnosti tímu
Z pohľadu zamestnanca zostáva PN legitímnym nástrojom ochrany zdravia. No aj on vníma, že absencia znamená nižší príjem a často aj istý tlak na psychiku – najmä v menších tímoch. Ak sa k tomu pridá ošetrovanie člena rodiny, napríklad chorého dieťaťa, kombinácia pracovnej neistoty a stresu v rodine je ešte výraznejšia.
„Rodičia malých detí dnes balansujú medzi pracovnými povinnosťami a starostlivosťou o rodinu častejšie, než si firmy pripúšťajú. Aj preto získava na popularite benefit v podobe extra dní voľna na starostlivosť o členov rodiny zamestnanca,“ povedala Lívia Bachratá, riaditeľka pre Public Affairs spoločnosti Edenred.
Zároveň však platí, že každá absencia člena tímu ovplyvní plánovanie, zastupiteľnosť, priebeh projektov. A ak sa takýchto situácií v tíme nazbiera viac, môže to narúšať jeho stabilitu. „Samozrejme, nestane sa to, ak firma s takýmito scenármi ráta a vopred má zavedené pravidlá fungovania v režime oslabenia síl,“ pokračuje L. Bachratá.
Pripomína, že nové pravidlá PN nemajú na firmy iba finančný dosah, ale môžu odhaliť aj to, ako je firma pripravená na prípadné výkyvy.
Prevencia ako stratégia
Priama náhrada mzdy je len začiatok. Skutočný dopad PN sa prejaví aj v nepriamych nákladoch. Presúvanie úloh, nadčasy, oneskorené výstupy, vyčerpanie kolegov. Dlhodobo to môže viesť k ďalším ochoreniam, vyhoreniu alebo fluktuácii.
Zamestnanec, ktorý sa vracia do práce nedoliečený, aby „nezaťažoval tím“, môže o pár týždňov vypadnúť znova. Firma tak zaplatí dvakrát – finančne aj organizačne.
Preto sa dnes čoraz viac hovorí o prevencii ako o ekonomickom rozhodnutí. Je to spôsob, ako znižovať riziko výpadkov. „Prevencia je dnes nevyhnutnou investíciou do stability. Firmy, ktoré systematicky podporujú zdravie a wellbeing svojich ľudí, zvládajú sezónne výkyvy pokojnejšie a s menším dopadom na výkon,“ hovorí odborníčka z Edenred.
Prevencia pritom nemusí byť zložitá. V zásade ide o firemnú kultúru, ktorá podporuje regeneráciu, rešpektuje potrebu oddychu a otvorene komunikuje o duševnom zdraví. Ide o podporu preventívnych prehliadok, o flexibilitu v čase zvýšenej chorobnosti či o vytvorenie podmienok na prácu z domu pri miernych príznakoch ochorenia, ak to charakter práce umožňuje.
Flexibilné benefity ako praktické riešenie
Každý zamestnanec má iné potreby. Niekto rieši imunitu a lieky, iný potrebuje rehabilitáciu chrbta, ďalší psychologickú podporu alebo šport.
Flexibilné benefity dávajú zamestnancom možnosť vybrať si ten, ktorý mu najviac vyhovuje podľa aktuálnej situácie. V čase zvýšenej chorobnosti môžu využiť príspevok na lieky či zdravotnícke potreby. Dlhodobo zas na pohyb, regeneráciu alebo zdravšie stravovanie.
„Z pohľadu firmy je to nástroj, ktorý podporuje individuálnu zodpovednosť a zároveň posilňuje lojalitu. Zamestnanec, ktorý cíti, že firma myslí na jeho zdravie, sa s vyššou pravdepodobnosťou vracia do práce motivovaný a stabilný. V čase vyšších nákladov na PN je stabilita jednou z najcennejších hodnôt,“ dopĺňa L. Barchatá.
Čo rozhodne v roku 2026
Firmy dnes stoja pred rozhodnutím, či budú PN vnímať ako čisto nákladovú položku, alebo ako signál, že zdravie tímu je strategická téma.
Tie, ktoré investujú do prevencie a flexibility, budú mať nižšie náklady, lepšie plánovanie a odolnejšie tímy. Tie, ktoré budú reagovať až vtedy, keď problém nastane, budú riešiť dôsledky.
Choroba zamestnanca je dnes ešte drahšia než v minulosti. Zároveň však platí, že nákladnejšie je ignorovanie faktu, že zdravie zamestnancov je základom dlhodobo udržateľného výkonu.
