Stravovanie zamestnancov v roku 2010 (I.)

Roľnícke noviny, 07.04.2010 (Ing. Dagmar Piršelová)

Jednou z významných povinností zamestnávateľa je poskytovať, resp. zabezpečovať tým zamestnacom, ktorí sú u neho v pracovnom pomere, stravovanie v zmysle podmienok ustanovených v § 152 Zákonníka práce.

Túto povinnosť zamestnávatelia nemajú pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí ani ak je zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu. Ak je však zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu a na svojom pravidelnom pracovisku odpracoval viac ako štyri hodiny, v takom prípade má nárok v ten istý deň na príspevok na stravovanie a aj na vyplatenie stravného, ako cestovnú náhradu (ak pracovná cesta trvá aspoň päť hodín). Zamestnanec nemôže od zamestnávateľa súbežne v tom istom čase dostať naraz obe plnenia (príspevok na stravovanie a aj na stravné). Postupne po sebe ich však mať môže. Keby bol napríklad zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu so začiatkom (s odchodom) o 14.00 h na tri dni, od 7.00 h odpracoval v deň nástupu 7 hodín, takže mal nárok na stravný lístok (stravovanie) a v čase od 14.00 h do 24.00 h (za desať hodín) mal nárok aj na stravné, ako cestovnú náhradu.

Zamestnávateľ je povinný zamestnancom v pracovnom pomere zabezpečiť stravovanie vo všetkých zmenách.

Ide o stravovanie, ktoré musí zodpovedať zásadám správnej výživy, a to buď priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Myslí sa tým poskytnutie jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi počas pracovnej zmeny, a to buď vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo môže zabezpečiť stravovanie prostredníctvom iných subjektov.

Iným subjektom sa rozumie právnická alebo fyzická osoba, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. V prvých prípadoch sa zamestnancovi poskytnú spravidla stravné lístky a v prípade ostatných subjektov sa poskytujú stravovacie poukážky (známe ako "gastrolístky"), ktoré by mali slúžiť len na uvedený účel (nie na bežný nákup, napr. v potravinách).

Zamestnanec má nárok na poskytnutie stravy (resp. stravného lístku, gastrolístku) v prípade, ak v rámci pracovnej zmeny vykoná prácu viac ako štyri hodiny. V prípade, ak pracovná zmena trvá dlhšie ako 11 hodín, zamestnávateľ môže (nemusí) zamestnancovi zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

(Pokračovanie nabudúce)